Autor sa v predkladanom príspevku snaží uvažovať o možnosti vyvrátenia tvrdenia, že športová činnosť je len jedna a nie je možné ju ďalej deliť na jej ďalšie - akési podskupiny či formy. Na základe vzťahu medzi športujúcim subjektom a športovým klubom či iným subjektom, na základe odplatnosti, prípadne na základe neexistencie týchto skutočností uvažuje o možnosti rozdelenia športovej činnosti na jej ďalšie druhy. Formuluje definíciu profesionálneho výkonu športovej činnosti, poloprofesionálneho a amatérskeho výkonu športovej činnosti.

Autor sa v predkladanom príspevku snaží v krátkosti charakterizovať možnosti legálneho uchopenia statusu športovcov v budúcnosti, a to najmä na pozadí pomenovania súčasného stavu. Autor formuluje buď "dvojprvkovú" štruktúru, alebo "trojprvkovú" štruktúru zákonnej úpravy statusu športovcov. Navyše, ak je pravdou, že prvok definuje množinu, autor pristupuje ku korekcii trojprvkovej štruktúry statusu športovca do jej ďalšej podoby v znamení autorovej vízie "jeden šport - jeden športovec - rozdielne úrovne výkonu športovej činnosti". Príspevok môže slúžiť ako podnet na odborné diskusie (nielen) pre potreby prípravy dnes prebiehajúceho projektu prípravy "návrhu Nového zákona o športe", ktorý je vedený pod gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. 

Akýmsi „lightmotívom“ formulovania tohto krátkeho – na prax reagujúceho – príspevku je pohnútka autora ako člena Legislatívnoprávnej a etickej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „LPaEK“) poukázať na možné praktiky športových klubov v podmienkach slovenského futbalu, ktoré by nemali existovať vôbec. Ak v rovine praxe skutočne existujú a nie sú iba fiktívne, natíska sa otázka, či si športové predpisy, ktoré ich umožňujú nevyžadujú nutnú zmenu, alebo či by pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ (ďalej len „NZOŠ“) nemal do tejto situácie zasiahnuť a normovať zakazujúcim spôsobom ich výskyt, ak to športové predpisy jednotlivých športov učiniť nedokážu.

Autor sa v príspevku snaží načrtávať vlastné riešenie boja proti diváckemu násiliu a neviazanosti divákov na športových podujatiach. Systematickým vytvorením personálneho, technického a vzťahového postupu sledovania, predchádzania, trestania a kontroly výkonu prípadného trestu poskytuje možné impulzy či myšlienky všetkým, ktorí sa tejto problematike odborne, právne, vedecky či inak profesne venujú.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie myšlienok, otázok, záverov i návrhov konkrétnych riešení z historicky prvej konferencie venovanej téme "Šport a právo", ktorá sa konala v Poprade v dňoch 12. – 13. septembra 2012. Príspevok prináša taktiež úvahy o minulosti a budúcnosti konferencie spoločným, vzájomne sa doplňujúcim pohľadom hlavného garanta celého podujatia (Peter Sepeši), aktívneho prednášajúceho (Ladislav Križan) a účastníka konferencie (Jaroslav Čollák).

Predmetom príspevku je analýza problematiky organizovania verejných športových podujatí, ktorej súčasťou je aj veľmi aktuálna téma diváckeho násilia, z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky, považujeme za potrebné poukázať na ústavné poslanie a pôsobnosť prokuratúry vykonávanú prokurátormi, ktoré vytvárajú ústavný a zákonný rámec pre aktívnu participáciu prokuratúry a prokurátorov na riešení predmetnej problematiky.

Prinášame Vám úplné znenie poriadku Komory Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov schválený na zasadnutí výkonného výboru SFZ dňa 7. mája 2014 v Dolnom Kubíne.

Autori príspevku si vytýčili za cieľ detailnejšie - nielen z právneho, ale aj z psychologického hľadiska v sérii príspevkov charakterizovať každý z prezentovaných okruhov vzťahov. Ako prvý je však predkladaný príspevok venujúci sa predovšetkým statusu subjektov v športe, a to konkrétne statusu športovcov. Prezentuje jednak jej aktuálne vlastnosti vrátane účinnej právnej úpravy, optiku vnímania aktuálneho stavu z pohľadu všetkých dotknutých subjektov. Príspevok sa z hľadiska porovnávacej vedeckej metódy zameriava predovšetkým na obsahové a právne posuny úpravy tejto oblasti pripravovaným znením návrhu “nového zákona o športe” (ďalej len “NZoŠ”), pričom charakterizuje aj možné pohľady dotknutých subjektov na tieto kvalitatívne zmeny.